Správy

Festival dvojitej sekundy (alebo Jarný festival draka) sa tradične nazýva Festival dračej hlavy, ktorý sa nazýva aj „Deň legendárneho zrodu kvetov“, „Deň jarného výletu“ alebo „Deň zberu zeleniny“. Vznikol v období dynastie Tang (618 n. l. – 907 n. l.). Básnik Bai Juyi napísal báseň s názvom Druhý deň druhého lunárneho mesiaca: „Prvý dážď prestáva, klíči tráva a zelenina. Mladí chlapci stoja v ľahkých šatách a prechádzajú ulicami v radoch.“ V tento výnimočný deň si ľudia posielajú dary, zbierajú zeleninu, vítajú bohatstvo a vydávajú sa na jarný výlet atď. Po dynastii Ming (1368 n. l. – 1644 n. l.) sa zvyk sypania popola na prilákanie draka nazýval „drak zdvíhajúci hlavu“.

Prečo sa to nazýva „drak dvíhajúci hlavu“? V severnej Číne existuje ľudová rozprávka.

Hovorí sa, že raz Nefritový cisár nariadil štyrom Kráľom morských drakov, aby tri roky nepršali na zem. V tom čase bol život pre ľudí neznesiteľný a ľudia trpeli nevýslovnou biedou a ťažkosťami. Jeden zo štyroch Dračích kráľov – nefritový drak – mal súcit s ľuďmi a tajne zlial na zem premočený dážď, čo čoskoro objavili...

Nefritový cisár, ktorý ho vyhnal do sveta smrteľníkov a umiestnil ho pod obrovskú horu. Na nej bola tabuľka, ktorá hovorila, že nefritový drak sa nevráti do neba, pokiaľ nerozkvitne zlatá fazuľa.

Ľudia chodili, rozprávali tú správu a premýšľali, ako zachrániť draka. Jedného dňa niesla stará žena na ulicu vrece s kukuricou na predaj. Vrece sa otvorilo a zlatá kukurica sa rozsypala po zemi. Ľuďom napadlo, že semená kukurice sú zlaté fazule, ktoré by rozkvitli, keby sa upiekli. Preto sa ľudia spojili, aby upiekli pukance a umiestnili ich na dvory na druhý deň druhého lunárneho mesiaca. Boh Venuša mal od staroby slabý zrak. Myslel si, že zlatá fazuľa kvitne, a tak draka vypustil.

Odvtedy existoval na zemi zvyk, že na druhý deň druhého lunárneho mesiaca každá rodina piekla pukance. Niektorí ľudia pri pečení spievali: „Drak zdvihne hlavu na druhý deň druhého lunárneho mesiaca. Veľké stodoly budú plné a malé pretečú.“

V tento deň sa koná séria aktivít vrátane obdivovania kvetov, pestovania kvetov, jarných výletov a pripevňovania červených remienkov na konáre. V chrámoch boha kvetov na mnohých miestach sa Bohu kvetov prinášajú obety. Na stonky kvetov sa priväzujú červené remienky z papiera alebo látky. Počasie v daný deň sa považuje za veštenie ročnej úrody pšenice, kvetov a ovocia.